Včera sa mi na jedného z nich podarilo natrafiť. Priamo na Hlavnej ulici v Košiciach - ani nie 200 metrov od pobočky arcidiecéznej charity, kde sa predajcovia registrujú..

Bol to mladý pán a od bežných predajcov sa líšil už z diaľky tým, že nemal na chrbáte ani v ruke tašku (teda viac vydaní Notabene) a nemal ani preukaz predajcu.
Väčšinou takýchto predajcov ignorujem, ale keďže som mal čas, pristavil som sa, pretože som bol zvedavý na jeho argumenty prečo predáva na čierno.

Pohľadom som mu dal najavo záujem a podišiel pár metrov ku mne.
"Dobrý deň prajem. Nechcete si kúpiť Notabene?"
"Preukaz máme?" odvetil som mu potľapkaním sa na hruď.
"Jój nemám. To až po Sviatkoch sa dá ísť registrovať."
"Kúpim od vás, až keď sa pôjdete registrovať."
To už pristúpili ďalší dvaja spoluobčania - obaja bez preukazov a s jedným číslom v obale.
"More, však sú Sviatky ta kúpte!"
"Prečo sa nepôjdete registrovať? Pokiaľ viem, charita funguje aj cez Sviatky, brat mi v nej pracuje."
"A aj to vám brat povedal, že treba na registráciu vlastnú fotku? Však to drahé."
"A že treba najprv kúpiť tie časopisy?!" pridal ďalší pravý dôvod druhý "predajca"..

Odišiel som s odkazom, že po registrácii od neho kúpim aj dve čísla.
Nahnevaný..

Projekt Notabene je výborný a mnohí s existenčnými problémami si takto dokážu slušne a legálne zarobiť na živobytie.

Bohužiaľ.. Nájdu sa aj takí, pre ktorých je to len ďalšia možnosť vyciciavať spoločnosť..